Termín:vnútorné predpisy: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(Vytvorená stránka „{{Term |Name=vnútorné predpisy |Definition=slúžia na riadenie a usmerňovanie podriadených zamestnancov alebo orgánov a organizácií, ktoré je pôvodca vnútorn…“) |
|||
| Riadok 6: | Riadok 6: | ||
|Bibliography=Machajová, J. a kol.: Občan a verejná správa. Bratislava: VEDA 2000. | |Bibliography=Machajová, J. a kol.: Občan a verejná správa. Bratislava: VEDA 2000. | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | |Context=Smerujú voči organizačne podriadeným subjektom (orgánom, organizáciám, zariadeniam alebo zamestnancom). | + | |Context=Smerujú voči organizačne podriadeným subjektom (orgánom, organizáciám, zariadeniam alebo zamestnancom). Nejde o všeobecne záväzný predpis ani o prameň správneho práva, v teórii sa tieto predpisy často označujú ako interné normatívne správne akty, akty riadenia, organizačné akty a pod. V riadiacej praxi sa pre vnútorné predpisy používajú rôzne názvy, napríklad smernice, pokyn, inštrukcia, návod, organizačný poriadok, rokovací poriadok a podobne. Neuposlúchnutie príkazu vyplývajúceho z vnútorného predpisu pre zamestnanca sa nepovažuje za nezákonnosť, ale za nesprávnosť. Následkom je disciplinárna zodpovednosť. |
| − | Nejde o všeobecne záväzný predpis ani o prameň správneho práva, v teórii sa tieto predpisy často označujú ako interné normatívne správne akty, akty riadenia, organizačné akty a pod. V riadiacej praxi sa pre vnútorné predpisy používajú rôzne názvy, napríklad smernice, pokyn, inštrukcia, návod, organizačný poriadok, rokovací poriadok a podobne. Neuposlúchnutie príkazu vyplývajúceho z vnútorného predpisu pre zamestnanca sa nepovažuje za nezákonnosť, ale za nesprávnosť. Následkom je disciplinárna zodpovednosť. | ||
Kým vnútorné predpisy sú vo svojej čistej podobe založené na právne zakotvených vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti, štatúty sú založené na príslušnosti k určitej stavovskej komore, mestu, vysokej škole a inému celku. | Kým vnútorné predpisy sú vo svojej čistej podobe založené na právne zakotvených vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti, štatúty sú založené na príslušnosti k určitej stavovskej komore, mestu, vysokej škole a inému celku. | ||
|Context source=Machajová, J. a kol.: Občan a verejná správa. Bratislava: VEDA 2000. | |Context source=Machajová, J. a kol.: Občan a verejná správa. Bratislava: VEDA 2000. | ||
}} | }} | ||
Verzia zo dňa a času 16:03, 31. október 2019
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | štátna správa |
| Definícia: | slúžia na riadenie a usmerňovanie podriadených zamestnancov alebo orgánov a organizácií, ktoré je pôvodca vnútorného predpisu na základe kompetencie vymedzenej zákonom oprávnený riadiť |
| Zdroj: | Machajová, J. a kol.: Občan a verejná správa. Bratislava: VEDA 2000. |
| Kontext: | Smerujú voči organizačne podriadeným subjektom (orgánom, organizáciám, zariadeniam alebo zamestnancom). Nejde o všeobecne záväzný predpis ani o prameň správneho práva, v teórii sa tieto predpisy často označujú ako interné normatívne správne akty, akty riadenia, organizačné akty a pod. V riadiacej praxi sa pre vnútorné predpisy používajú rôzne názvy, napríklad smernice, pokyn, inštrukcia, návod, organizačný poriadok, rokovací poriadok a podobne. Neuposlúchnutie príkazu vyplývajúceho z vnútorného predpisu pre zamestnanca sa nepovažuje za nezákonnosť, ale za nesprávnosť. Následkom je disciplinárna zodpovednosť.
Kým vnútorné predpisy sú vo svojej čistej podobe založené na právne zakotvených vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti, štatúty sú založené na príslušnosti k určitej stavovskej komore, mestu, vysokej škole a inému celku. |
| Zdroj kontextu: | Machajová, J. a kol.: Občan a verejná správa. Bratislava: VEDA 2000. |
| Príbuzné termíny: | normatívne správne akty, štatutárne predpisy |
