Termín:vnútorné predpisy: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
(Vytvorená stránka „{{Term |Name=vnútorné predpisy |Definition=slúžia na riadenie a usmerňovanie podriadených zamestnancov alebo orgánov a organizácií, ktoré je pôvodca vnútorn…“)
(3 medziľahlé úpravy od 2 ďalších používateľov nie sú zobrazené)
Riadok 3: Riadok 3:
 
|Definition=slúžia na riadenie a usmerňovanie podriadených zamestnancov alebo orgánov a organizácií, ktoré je pôvodca vnútorného predpisu na základe kompetencie vymedzenej zákonom oprávnený riadiť
 
|Definition=slúžia na riadenie a usmerňovanie podriadených zamestnancov alebo orgánov a organizácií, ktoré je pôvodca vnútorného predpisu na základe kompetencie vymedzenej zákonom oprávnený riadiť
 
|Field=štátna správa
 
|Field=štátna správa
|Related terms=normatívne správne akty, štatutárne predpisy, štatúty
+
|Related terms=normatívne správne akty, štatutárne predpisy
 
|Bibliography=Machajová, J. a kol.: Občan a verejná správa. Bratislava: VEDA 2000.
 
|Bibliography=Machajová, J. a kol.: Občan a verejná správa. Bratislava: VEDA 2000.
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=Smerujú voči organizačne podriadeným subjektom (orgánom, organizáciám, zariadeniam alebo zamestnancom). Nejde o všeobecne záväzný predpis ani o prameň správneho práva, v teórii sa tieto predpisy často označujú ako interné normatívne správne akty, akty riadenia, organizačné akty a pod. V riadiacej praxi sa pre vnútorné predpisy používajú rôzne názvy, napríklad smernice, pokyn, inštrukcia, návod, organizačný poriadok, rokovací poriadok a podobne. Neuposlúchnutie príkazu vyplývajúceho z vnútorného predpisu pre zamestnanca sa nepovažuje za nezákonnosť, ale za nesprávnosť. Následkom je disciplinárna zodpovednosť. Kým vnútorné predpisy sú vo svojej čistej podobe založené na právne zakotvených vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti, štatúty sú založené na príslušnosti k určitej stavovskej komore, mestu, vysokej škole a inému celku.
+
|Context=Smerujú voči organizačne podriadeným subjektom (orgánom, organizáciám, zariadeniam alebo zamestnancom).
 +
Nejde o všeobecne záväzný predpis ani o prameň správneho práva, v teórii sa tieto predpisy často označujú ako interné normatívne správne akty, akty riadenia, organizačné akty a pod. V riadiacej praxi sa pre vnútorné predpisy používajú rôzne názvy, napríklad smernice, pokyn, inštrukcia, návod, organizačný poriadok, rokovací poriadok a podobne. Neuposlúchnutie príkazu vyplývajúceho z vnútorného predpisu pre zamestnanca sa nepovažuje za nezákonnosť, ale za nesprávnosť. Následkom je disciplinárna zodpovednosť.
 +
Kým vnútorné predpisy sú vo svojej čistej podobe založené na právne zakotvených vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti, štatúty sú založené na príslušnosti k určitej stavovskej komore, mestu, vysokej škole a inému celku.
 
|Context source=Machajová, J. a kol.: Občan a verejná správa. Bratislava: VEDA 2000.
 
|Context source=Machajová, J. a kol.: Občan a verejná správa. Bratislava: VEDA 2000.
 
}}
 
}}
[[Category:Verejná správa]]
 

Verzia zo dňa a času 16:54, 30. október 2019

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: štátna správa
Definícia: slúžia na riadenie a usmerňovanie podriadených zamestnancov alebo orgánov a organizácií, ktoré je pôvodca vnútorného predpisu na základe kompetencie vymedzenej zákonom oprávnený riadiť
Zdroj: Machajová, J. a kol.: Občan a verejná správa. Bratislava: VEDA 2000.

Kontext: Smerujú voči organizačne podriadeným subjektom (orgánom, organizáciám, zariadeniam alebo zamestnancom).

Nejde o všeobecne záväzný predpis ani o prameň správneho práva, v teórii sa tieto predpisy často označujú ako interné normatívne správne akty, akty riadenia, organizačné akty a pod. V riadiacej praxi sa pre vnútorné predpisy používajú rôzne názvy, napríklad smernice, pokyn, inštrukcia, návod, organizačný poriadok, rokovací poriadok a podobne. Neuposlúchnutie príkazu vyplývajúceho z vnútorného predpisu pre zamestnanca sa nepovažuje za nezákonnosť, ale za nesprávnosť. Následkom je disciplinárna zodpovednosť. Kým vnútorné predpisy sú vo svojej čistej podobe založené na právne zakotvených vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti, štatúty sú založené na príslušnosti k určitej stavovskej komore, mestu, vysokej škole a inému celku.

Zdroj kontextu: Machajová, J. a kol.: Občan a verejná správa. Bratislava: VEDA 2000.
Príbuzné termíny: normatívne správne akty, štatutárne predpisy